Kvôli istej nepravidelnosti môjho prispievania mojej poézie,
odporúčam použiť funkciu [ RSS ] celkom hore na lište.
Budete tak upozorňovaní na moje nové básne, či iné zmeny.
MOJE BÁSNE , ktoré priebežne dopĺňam.
Teraz ...
Teraz ...
... azda...
búriš sa
Ty snáď.
Ale...
nezabudni -
- Pán Boh
Ťa má
aj tak rád !
Podaj ...
Podaj pohľad,
podaj kľúče,
podaj ruku,
podaj srdce.
K môjmu dojmu,
k očiam mojim,
k srdcu môjmu
úsmevom
Tvojím.
Hľadám slová ...
Hľadám krásne slová,
hľadám rovné cesty,
srdce druhé volá,
ráta sebe resty.
Koľký z rána jas
som ja denne zanedbal.
Koľký, koľký raz -
- som pri Tebe nezastal.
Ženú sa tu vôkol
mňa srdcové tóny...
Každý pri mne zmokol,
každý občas zvoní.
Domy , domy , domovy...
V každom kozub srdca čaká.
Zo slov hebké nákovy
ukuť lásku láskou láka.
Tak, kde Ťa hľadať mám?...
Kde ten kvietok odtrhnem?
A keď aj azda nie som sám,
raz ja predsa
nájsť Ťa chcem...
Si zmámený ...
Si zmámený Láskou v Raji,
za ňou túžiš, denne hľadáš...
Darmo s námahou to tajíš,
cítiš, že Ťa má vždy rada.
Na um nikdy Ti neprišlo,
čo Láska v Raji má
pre ľudí, čo s dušou čistou
zmysel dajú námahám.
Tou Láskou je Boh milý,
čo v Raji verne čaká Ťa,
čaká v každej chvíli,
s odmenou Ti Láska tá.
Tak zober svoj kríž.
Len smelo do toho!
Aj keď občas uvidíš
útechy dňa nemnoho.
Nevzdávaj boj ! Bojuj len!
S odmenou Boh verných čaká.
Keď v Raji život večný ten,
s ním v blaženosti
láska!
Túžim byť priezračný ...
Túžim byť priezračný,
byť čistou vodou pre Teba.
S pochybnosťou nezačni,
medzi nami ju netreba.
Však aj ja sa trochu bojím,
či ma zradne nepomútiš,
či nezraníš slovom svojím,
potom ku mne nezablúdiš.
Veď Ťa vždy len vítať chcem,
chutný chlebík Tebe podať.
K Tebe prísť s tou láskou len,
srdce svoje ku mne obráť.
Dúfam, že Ťa z môjho srdca
Pán Boh vždy len žehnať bude,
A že Tvoja láska vrúca
obstojí pri jeho Súde.
Boh Ťa veru čaká
v Nebi, a aj tu na Zemi.
Nie je to len hlúposť dáka!
Pravda je to! Veru - ver mi !
Prosím, polož ...
Prosím, polož mi
ruku na srdce.
Prosím, pohliadni...
Tak často skvúce.
Že čím to je ?
Že ako je to možné?
Márne nádeje?
Vidíme to rôzne?
V srdci mám Pána.
Je Jeho domovom.
Teším sa z rána,
keď zdraví ma On.
Mám ťa, synu rád -
to ticho v srdci vraví.
S dôverou na Nebo hľaď,
Boh Ťa tam šťastným
na veky, na veky ,
ver, spraví !
Ruky a Srdce
Ruky Ti dávajú chlieb.
Voňavý, tak voňavý...
Oslobodil mnohých z bied,
ten základ každej potravy.
Však - keď je vrúcne
podaný, tak podaný,
k tomu slová súcne,
voňavý poľnými pôdami.
Čí je to dar?
Či nie Toho,
Kto volá novú jar?
Kto dal zrnu vyklíčiť,
kto dal zrnu vzrast?
Kto mal na to Srdca cit,
pre človeka chlieb dal rásť?
Ten, čo Zem nám upevnil
na dráhe vôkol Slnka.
Čo dáva žencom mnoho síl,
pozberať tie zrnká,
Čo človeka piecť naučil,
jak cesto zamiesiť,
čo človeku dá na to síl,
by do chleba dal svoj cit.
A tak ruky sejú,
aj žnú ruky človeka.
K tomu chleba dielu
pravda odveká:
Chleb ruka podá,
však vždy je od Srdca.
Je to milosť Božia,
nám chlebík nesúca.
Malý jarný sen...
Lesky ružové jarných kvetov
Rátajú dotyky srdca môjho
Tvoj hlas mi zazvučí mojím svetom
Jar dáva plno radostných dojmov
Zakvitli nám jarné lupene
A jarný vánok ich všetky ráta
Má ich on nežne v rukách schúlené
Radosti Tvojmu srdcu vrátia
Tiché zazneli mi kroky - Tvoje
V mojom pevnom hrade
Neboli márne môjho srdca boje
Keď do diaľav som hľadel
Nad tým dňom otázdnik visel
Ja - a Ty vedľa mňa
Láska dala slovám zmysel
Čo realite dal tvar sna
Jarná prechádzka...
V slnečnom dni kráčal som
rozkvitnutou jarou,
sladkou vonnou prímesou
v jarnom vzduchu známou.
Zdravili ma kvety ružové,
čo padali mi pod nohy.
A znich ani jeden nepovie,
že ho pád zo stromu zabolí.
Jar vonia, jar znova vonia ...
A ty oči k oblohe dvíhaš.
Budia sa s nádejou v chotári polia,
keď zhodili zas chladu príťaž.
Je jar, je jar,
ktorá nás zase
k prechádzke pozýva...
Motýľ na ruke ...
Na ruke mi pristál motýľ,
ten krásny, lietajúci kvet.
Potom, čo sa z kvetu napil,
priletel tu ku mne hneď.
Motýľ - tá lietajúca paleta,
čo maliar márne chytá,
voľne si letí do sveta.
Z kvetov je jeho láska žitá.
Farby krásne motýľové
skvejú sa na palete lúky,
najmilšom jemu domove.
Nechytíš ho hneď do ruky.
Maliar motýľovej palety,
i sveta celého je Pán,
je Boh - Vládca našej planéty,
je Boh, čo dáva milosť nám.
Kľúče k tajomstvám...
Kameň mudrcov hľadám,
deň každý pritom rátam.
Načúvam dobrým radám,
každá z nich kľúčik má tam.
V každej z nich z Písma
Svätého svieti jas.
Každá z nich stíš ma,
keď beriem Písmo zas.
A tak Písmo múdrosti
životnej je prameňom.
Slovom Božím pohostí,
osviežim sa vždy pri ňom.
Však kľúče k Božím tajomstvám
má Cirkev jedna Svätá.
Tú Cirkev Rímsku porúčam
všetkým srdciam sveta.
Blaženosť zmierenia ...
Božia milosť
sladšia, ako med,
vždy je prínos
mnohých liet.
Hľadal si hviezdu,
ale tá nehreje.
K milosti medu
upni si nádeje.
Tá milosť z Boha
do duše Ti prúdi.
Dať lásku volá
srdcom medzi ľudí.
V tom Pán Boh náš
majstrom je nám stále,
pochybnosť zmaž,
márne sveta žiale.
A ak predsa len -
- tak hriechy oplač svoje,
Z tých hriechov zlý sen -
- zármutku zlé voje.
Zmier sa s Bohom naším,
ktorý Ťa čaká s láskou.
A vykroč znova za tým -
- je blaženosťou krásnou !
Kde len si?...
Kde len si, a Tvoje kroky
meriaš? Je ich tak mnoho...
Slza Tvoja každý kropí,
keď pridávaš k nemu nohou.
Poznáš svojej cesty cieľ?
Vyjadríš ho jedným slovom?
Od neho si závisel.
Čo to bolo? Čo to bolo?
Hľadáš zmysel svojich krokov,
Každý deň si rátaš,
Každý deň si nejak zmokol,
Pridali Ti záťaž.
Ale mám Ti niečo riecť !
Nie si sám! Nie si sám!
Dary Lásky môžeš niesť!
Všetkým nám! Všetkým nám!
Na Teba vždy z Neba hľadí
Lásky večnej šťastia Pán,
čo životu dá vždy rady
z temnoty do svetlých rán!
Áno - je to Pán Boh milý!
Koniec mnohých šťastných ciest.
Čo dá k ceste k nemu sily,
sily, keď kríž treba niesť!
To je ten správny cieľ !
Večné šťastie v Raji s Kristom!
By s ním každý v Nebi smel
lásku mať vždy v srdci čistom...
Tak poď -
- čaká aj na Teba ! ...
Zázraky lásky
Slnko sa mi často do očí len smeje,
vždy, keď výjdem na ulicu za Tebou.
Na asfalte porátal som všetky tiene,
podobne jak striehnem mužne na levov.
Som krotiteľom levov mesta,
baránkov z nich občas robím.
Verím, že aj to je pravá cesta,
v živote lásky plných hodín.
To láska verná robí tieto zázraky:
Zo zlých aj dobrých robí občas.
Z Augustína robí svätca naveky.
Aj zo mňa, prosím, rob zas.