MOJE BÁSNE 4
Niekedy je ťažko...
Niekedy je v žití ťažko.
Niekedy zlato neprší.
Chodíš s prázdnou taškou
po šmykľavom návrší.
Smeje sa Ti zákon schválnosti,
smeje sa, a Tvoje srdce nešetrí.
Nedáva šancu, ani možnosti
oddychovať v kľude, v závetrí.
Pýta sa človek: Snáď je to osud?
Či zmeniť sa dajú krušné dni?
Každý deň boja ľudí o kľud,
každý si svoj sen šťastia sní.
No nádej vždy je každému darom,
čo darovaný je z čistej lásky.
Z nebeskej výsosti Dobrým Pánom,
ak s Ním si, tak radosť máš s kým.
To si Ty ...
To si Ty, čo ma denne držíš.
To si Ty, čo mi chlieb dávaš denne.
U Teba je istá moja skrýš.
A Tvoje slová sú vždy verné.
Ty ma denne verne sprevádzaš.
A ukazuješ šíre horizonty.
Moje kroky, prosím, isto stráž.
Tak verne, ako to vieš len Ty.
To si Ty - Bože verný, Najvyšší.
Pre Teba denne svoj krok meriam.
S Tebou dvanásť košov chleba vždy zvýši,
S Tebou o radosť núdzu nemám.
Tak nech Ťa každý žehná,
Teba - Pána sveta celého.
Láska od Teba je vždy verná,
a čistí moju dušu nabielo.
Bože - moje srdce patrí Tebe...
Denné boje ...
Tvrdé boje denne človek
putovaním životom znáša.
Vydržať treba čokoľvek,
aj keď horúca je kaša.
Pred neho na stôl mu
predložia kalich horkosti.
Neteší sa problému,
namá z neho radosti.
Však vstáva stále, znova...
Aj keď tvrdo bojuje.
Pije svoje vždy bez sllova.
Sladké s kyslým spolu je.
Však vždy ho teší, že vie,
že má pomoc po ruke.
V Bohu má vždy nádeje,
siaha po tej záruke.
Čo ho nezabije - to posilní,
nevzdáva sa výhry.
Vie, že sme v Bohu silní.
...hoc aj v škúške vyhni.
Nevzdávaj to !
Boh Ťa má rád!
Niekedy...
Niekedy si rátam sinky.
Niekedy nerátam úsmevy...
Niekedy si robím snímky,
keď mám život úsmevný.
Niekdy je ťažko kráčať
proti vetru zanovito.
So záľubou toho hráča,
k životu tou láskou žitou.
A tak beží každý deň.
Kam až príde? - pýtam sa.
Mám ja jeden cieľ vždy preň:
Nech je žitiu okrasa!
Aby sa vždy páčil Tomu,
kto sa z Neba díva!
Do toho nech idem domu,
kde je láska živá !
Je to láska Božia - známa,
aj ku Tebe denne prúdi!
Pri ňom nie je duša sama,
odmenou je dobrých ľudí.
Darí sa Ti...
Darí sa Ti isto kráčať.
Nohy sa Ti netrasú.
Dážď Ti vlasy občas máča,
máš ich viac na okrasu.
Kroky svoje isto meriaš
svetom svojím, životom.
Zarmútenie v srdci nemáš,
denne spievaš vždy o tom.
Keď je Ti dobre, teším sa,
že prúdi k Tebe požehnanie.
Srdce Tvoje zaplesá.
Dobrý vietor teraz vanie.
Nie je to však prirodzené,
nemusí byť pravidlom,
blízke je to vždy aj zmene,
nebuď istý týmto snom.
A tak teš sa požehnaniu,
že Ti Pán Boh dobré dáva.
Nie všetci sa dobre majú,
nie každému praje sláva.
Ak dobre Ti je - buď vždy vďačný...
Tomu, kto Ti dobré dal.
Že si sýty a nie lačný,
Bohu patrí chvála chvál.
Lebo všetko, čo dobré máš
od Boha Dobrého k Tebe prúdi.
On stavia Ti k srdcu stráž,
neraz zlého preč odpudí.
A tak chvála Bohu patrí
za všetko Tvoje požehnanie.
Že Ti smútok dni nejatrí,
vietor lásky Božej vanie.
Už sa to blíži...
Už sa to blíži..
Blízko je ten čas.
Kedy sa vyleje
Na ľudstvo ťarbavé
Milostí prúd
Od Dobrého Boha
Tak veľa, že
Si to človek ťažko
Spočíta presne
A predsa
Dobrý Boh
Ťa miluje
A posiela Ti
Svojho Syna
Milého
Ježiša,
Aby si nezahynul
Ty, kto v Neho veríš...
To dieťa ...
To dieťa je niekde v nás.
Prikryl nám ho nános času...
Voláme ho po stý raz,
zatúžime stretnúť krásu.
Rozpomienky na dni detstva...
Krásy našich zlatých čias,
krásne, milé, zvláštne miesta...
krásny, milý, zvláštny čas.
Rástli sme jak z vody,
a sami máme detí viac hoc,
Ježiš nám sa v srdciach rodí,
znova príde v čase Vianoc.