MOJE BÁSNE 9

Únik osudu...

Osud mi zavše uniká,
jak cesta pod nohou pútnika.
Čas tečie zavše nervózne,
ukladá kríže na vozne.

Nakladá, a ja ich žitím ťahám,
tam, kde mi je dobrá rada.
Nad zlato verne vzácnejšia:
"Nasledovať trvalo Ježiša..."

Cesta sa kľukatí údolím,
preverí nádej mi mnoho zím.
A zase vstávam vozvysok,
hľadám môjho žitia úžitok.

Tak kráčam s krížom na pleci,
kde duša túži - tam kdesi...
Silu mi Ježiš dodáva,
keď morí ma žitia únava.

Tak vstávam s plným elánom,
v ústrety dobrým žitia snom,
ktoré sa stanú pomaly,
keď bratia mi smútok zobrali.

Ja kráčam ku Raju veselo,
 hoc aj kvapky na čelo
pot mi denne nameria.
Ja s láskou rád večeriam.

Láska mi je lepší hosť,
jak hnevu riava - márna zlosť.
Poteší ma vrúcny cit,
čo sa preň sluší žiť.

Môj život nie je zbytočný, 
vedie ho Ježiš - Syn Boží.
Tam, kde čaká Otec Nebeský,
sú radosti Raja odlesky.

... aj Teba Ježiš čaká
v Nebi...

 

Statočná duša

Statočná je Tvoja duša,
keď Ťa Pán na Zemi skúša.
Kríže prídu každý deň,
nie je to vždy sladký sen.

Kráčaš tmavou dolinou,
zbytočný je balvan slov.
Kríž Tvoj chceš Ty verne niesť,
v tom je tvojej duše česť.

Kríže nesieš v deň svoj každý,
a ty dúfaš, že nie navždy.
Božia láska hreje v daždi.
Nepriateľ už viac nedráždi.

Kroky verné Ceste života,
kde je milosť láskou odetá.
Je to Verný Ježiš - Syn
istý život máš len s ním.

... podaj mu ruku, a...
... nechaj sa viesť do Neba...

Si to naozaj Ty?...

Ešte trochu hrdo ideš,
ešte niečo hovoríš...
Však vravíš jedno, myslíš iné,
srdcu si dal zámku skrýš.

Si to naozaj Ty?... 
- pýtaš sa sám seba.
Kde sú Tvoje sny?
Týkali sa priamo Neba...

Kde máš srdce, a kde dušu?
Kam tie Tvoje kroky vedú?
Zas si spravil žitia skúšku,
treba Ti byť stále vpredu?...

Všimol si si hviezdy v očiach
Tvojej mamky nad kvetom?
Ty si všímaš tep storočia...
...ako letí nad svetom.

Kde možno nájsť krásne chvíle,
plné lásky naveky?
Kam máš kráčať v plnej sile,
a zanechať náreky?

Si to naozaj Ty?...
Len s Ježišom byť...
...ozaj šťastný...
 

Tak, kde je náš chrám?...

Kde je Tvoj chrám?
Nosíš si ho v srdci?
Zdroj lásky horúci,
či si len v žití sám?

Môj chrám je stále živý.
V nedeľu doň chodím,
je to už mnoho hodín,
čo čerpám v ňom sily.

Teplo z neho do srdca,
svetlo prúdi do mysle.
Žitia radosť Ti vyšle,
blaženosti večnej súca.

Je to Láska živá, žitá...
Hľadá Teba, Tvoje šťastie.
V Tvojom srdci nádej rastie,
je jak lán v poli plný žita.

Je to Ježiš - Boží Syn,
chlebík Boží od Otca.
Od zloby navždy odvráť sa,
a zostaň, zostaň...
... navždy s ním.

Neoľutuješ ...
... s Ním má život 
tú pravú chuť a vôňu...
... až naveky...
 

Po ceste ...

Kráčal som po ceste
ku spáse pravej,
túžil vždy po mieste
 v tej Rajskej sláve.

Túžiť byť s Ježišom
vo večnej láske.
Tej túžby plný som.
Nie je to ľahké.

Svoj podiel zaplatím,
však Ježiš ma vykúpil.
Svoj kríž si vynosím,
od Boha mám dosť síl.

Tak kráčam s krížom,
na Zemi, do Neba.
Sily mám s Ježišom,
hriech mi viac netreba.

Zanechaj hriech...
a poď so mnou...
... do Neba...
 

Niekedy ...

Niekedy som unavený,
keď si rátam dni a sny.
Robím si z nich inventúru.
Na oblohe hľadám dúhu,

čo mi zvestuje pokoj.
Nech vidím lásku vôkol,
čo dáva dňom zmysel,
tak ako si Boh zmyslel.

Že nájdem pri žatve úrodu,
že stretnem šťastnú náhodu,
že uvidím radosť v tvári,
ktorú ani zlo nezmarí.

A tak chodím v poli žitia,
azda ruky šťastie chytia.
Šťastie v Bohu trvácne,
vo večnosti nech sa čnie.

Moja nádej - Ježiš je...
... aj Teba On miluje.
 

Rúško

Teraz každé ráno
si nasadím rúško.
Ide to akosi samo.
S každodennou skúškou.

Aj Tebe len oči svietia,
keď spoza rúška pozeráš.
Je v nich trocha svetla,
láska v nich horela.

To je dobrá správa!
Že rúško srdce nekryje!
Že srdce chladné neostáva,
napriek rúšku láska ožije.

A aj nádej od Pána,
že nie sme v tom sami.
Azda človek zaváha,
no Láska Božia chráni.

S modlitbou pred Pána,
čo osudom vládne,
s ním vykroč za rána,
rátaj dni zdárne.

Napriek rúšku na tvári
je nádej v Bohu istá,
že vírus nezmarí
tých, čo veria v Krista...

Neboj sa,...
 ...len Bohu ver!...