MOJE BÁSNE 6
Načo slzy...
Načo slzy dramaticky
líca Ti smutno máčajú?
Ber s úmyslom pragmatickým,
že dôvod byť nemajú.
V mojej ruke kvet jarný
jamky v lícach Ti robí.
Tvoje srdce omámi,
čo spievajú ozdoby.
Kvety Ti hlávku hladia,
kvety jarné z venca,
K tomu hudba z rádia,
a birmovná svieca.
Svetlo v srdci Ti žiari,
Boh láskavý v ňom býva,
Doznieva severák už starý,
doznela hudba clivá.
Nové tóny veselé
Ti v duši teraz znejú.
Láskou je srdce vždy celé,
láskou udržať vie ju.
Boh radosti nech je s Tebou...
Čakám dni...
Čakám dni, keď s odvahou
prestanem kríže rátať.
Keď sklíčka milých, čistých slov
urobia mi zo snov hať.
Tej tme, čo sa tlačí do srdca,
a občas v súkolí života škrýpe,
Čo chce mi úsmevy porúcať,
a občas slnko vypne,
tej tme vravím: Darmo !
Darmo zuby brúsiš!
Konštruuješ jarmo,
však darmo ho skúsiš.
Ježiš - Svetlo sveta svieti !
Aj mne. Veru aj mne!
Dať šťastie žitiu vie Ti!
V Neho dúfať vždy smiem!
Aj pre Teba prišiel na svet!
Ježiš - Boží Syn !
Kde si?
Kde si? Syn môj?
Kde cesty meriaš?
Keď zúri žitia boj,
kde oporu, kde hľadáš?
Tak dávno som Ťa videl,
tak dávno sme vravu viedli.
Prosím, nechoď do osídiel!
Aj keď viem, že si smelý!
Nevzdaj sa Ty - bojuj smelo!
Plávaj bystro v žitia riave!
A keby sa Ti po mne cnelo -
- prídi - ja Ťa čakám stále!
Choroba a kríž
Na lôžko nemoc občas
každého tu pribíja.
Tak život každého z nás
kríž niesť pozýva.
Jak Ježiša na kríž.
Tam nádej uvidíš.
Jak Ježiš za nás trpel
nevinný na kríži,
každého čaká údel,
keď sa muka priblíži.
Tak , jak Ježiš s kríža
dole v mukách hľadel,
nie je pre nás skrýša,
ale máme nádej.
Nádej, že aj my - jak Ježiš
z mŕtvych k žitiu vstaneme.
Krížom Krista to vyriešiš -
- tak sa vyhnú plamene.
Kto v Ježiša verí -
- jeho Srdce mu preň bije.
K žitiu koncu - v cieli -
- blaženosťou v Nebi žije.
Nasiaknutý
Občas je človek jak
nasiaknutý šťavou,
Koltúľa sa svetom
vymačkaný davom.
Občas stretne človeka
po láske stále smädného.
Svetla srdca úsmevom
vyžaruje na neho.
Občas skúša lásku
chytiť pevne za rukáv,
volá hlasno zo srdca:
Pri mne láska - tu zastav!
Občas za dňa sadá
do srdca mu čierna noc.
Preto volá s nádejou:
Príď mi Bože na pomoc!
A tak nádej v Bohu má,
srcom svojím s Ním chodí.
Spolu s Bohom láska
v srdci sa mu narodí...
Príď mi Láska na pomoc!
Už je ráno...
Slnečné je ráno,
Zase svitol biely deň.
Noc odišla bránou.
A Ty snívaš stále len.
Kráčaš slnečnou ulicou,
hľadáš si sny mlhavé.
Plníš s láskou horúcou...
Plané sľuby? Kto ho vie?...
Kam zas tie dni krásne
prstami len pretekajú?
Plnia zručne Ti ich básne,
čo ciele jasné občas majú.
Srdcu ľudí takú radu
smädnému po láske dám:
Nebuď v klietke viac Ty z hladu,
srdcom čistým nebuď sám.
Srdcom čistým zatúžil si
zmysel žitiu svojmu dať,
čo od Boha vždy závisí,
s Ním Ti možno vždy obstáť.
Spievam...
Spievam si pieseň novú,
spievam si s radosťou.
Kráčam do Otcovho domu,
kde ma poteší milosťou.
Spievam si pieseň, čo v srdci znie.
Nápev mi Boží Duch dáva.
S Ním sa mi už viac necnie,
teší ma v srdci Jeho sláva.
Spievam si, aby som zabudol,
zabudnem čo zlé sa minulo.
Nekvitne v srdci viac kúkoľ.
Spievam si preto veselo.
Čakám na úrodu v pravý čas,
čakám a veľmi sa teším.
Pre Boha dobro bude rásť.
Dúfam, že viac nezhreším.